Ako USA a Rusko porazili EÚ

Autor: Szilárd Both | 27.9.2015 o 13:24 | (upravené 27.9.2015 o 14:09) Karma článku: 9,06 | Prečítané:  3281x

Vojna nervov medzi Ruskom a USA o to, kto napokon získa vplyv v Sýrii, víťaza zatiaľ nepozná. Kto je porazený, je však jasné už dnes. Je to Európska únia. 

Desaťtisíce utečencov zo Sýrie nie sú len výsledkom diania v ich domovskej krajine.  Veď podobná situácia bola a je aj v Iraku či Afganistane, teda v krajinách, kde sa svojho času rozhodli Spojené štáty vojensky zakročiť. Ako to dopadlo, všetci vieme. Veľa pozitív pre arabský svet nepriniesla ani našou západnou civilizáciou taká vítaná arabská jar. A napriek tomu ani vojna v Afganistane (kde panovali najprv Rusi, neskôr Američania) či v Iraku (kde to bolo podobné), ani destabilizácia Líbye (kde malo väčší vplyv Rusko) so sebou nepriniesli taký nápor utečencov, akého sme svedkami dnes.

Utečencom, ktorí chcú žiť v západnej Európe, sa niet čo čudovať. Veď kto by utekal do Ruska. Ani Amerika už nie je pre moslimov po 11. septembri to, čo bývala, najmä ak ich cieľom nie je páchať samovražedné atentáty.

Navyše, ku komu sa ako k svojmu vzoru obracali obyvatelia bývalých socialistických krajín? Kde chcela žiť väčšina z nich? Nie náhodou tiež v tej západnej Európe? Táto kolíska modernej civilizácie má stále čo ponúknuť a na rozdiel práve od USA či Ruska má aj svedomie a historickú pamäť. Tie jej kážu, aby sa poučila z obrovských zlyhaní spojených s dvadsiatym storočím. No paradoxne, práve to ju môže zničiť. Rozbroje vyvolané prílevom utečencov ju môžu natoľko oslabiť, že prestane byť pre dvoch najväčších kohútov na veľkom smetisku nášho sveta protiváhou.

Krajiny Únie ťažko hľadajú spoločnú reč možno aj preto, že práve jej západná časť spolu so stredoeurópskymi intelektuálmi sa zbavuje pocitu viny zo svojej jednoznačnej podpory krokov USA pri útoku na Irak či Afganistan.

Pomýlený je však aj postoj slovenského premiéra Róberta Fica. Blížia sa voľby a keďže on je naozaj dobrý počtár – zatiaľ sa prerátal len raz, keď sa v posledných prezidentských voľbách rozhodol kandidovať – svojim odmietaním povinných kvót na prijímanie utečencov sa prikláňa na stranu všeobecnej verejnej mienky a zbiera percentá. Napriek tomu, že si musí byť dobre vedomý, že ak by Slovensko prijalo hneď aj niekoľko tisíc utečencov, nikomu v tejto krajine to neublíži. Naopak, momentálny postoj premiéra škodí krajine ako celku, pretože je ďalším úderom Únii. A ak bude porazená ona, budeme porazení aj my.

Paradoxne sa tak boj dvoch mocností o sféry vplyvu na tento čas končí blížiacou sa porážkou niekoho, kto stojí mimo ich boja. Oslabenie Európskej únie príde obom vhod – keď nebude jednotná, budú si môcť zabojovať o sféry vplyvu aj v rámci európskych krajín. A nám Európanom to neprinesie nič dobrého. Zrušenie schengenského priestoru na tom nebude to najhoršie.

Otvárať donekonečna utečencom brány dokorán sa síce nedá, ale tých, ktorí sú už v Európe, si treba spravodlivo podeliť. Aj preto, aby peklom pre nás bola len minulosť a nie aj budúcnosť.

Ak sa vám blog páči, môžete zaň zahlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?