Východniari pri moci púšťajú východ z hlavy

Autor: Szilárd Both | 25.10.2015 o 15:23 | (upravené 26.10.2015 o 9:40) Karma článku: 9,07 | Prečítané:  2616x

Politici by nemali zabúdať na to, ako sa žije tam, odkiaľ pochádzajú, a že Bratislava nie je obrazom Slovenska.

Pavol Paška, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Ján Figeľ, Jozef Migaš a mnohí ďalší síce pochádzajú z východu Slovenska, ale pre zastavenie jeho sociálnej devastácie urobili veľmi málo, alebo dokonca nič. Minimum pracovných príležitostí, žiadne rozvojové programy, nijaké pokusy nahradiť výpadok pracovných miest po desiatkach skrachovaných fabrík.

Nožnice medzi východom a západom krajiny sa naďalej roztvárajú. Svedčia o tom aj posledné štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Dokladom o biede východu v porovnaní so zvyškom Slovenska je napríklad aj počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke so spoločne posudzovanými osobami v auguste 2015. Fakty vyzerajú nasledovne:

Počet poberateľov dávky
Košický kraj68 870
Prešovský kraj66 037
Banskobystrický kraj53 806
Nitriansky kraj26 791
Žilinský kraj14 782
Trnavský kraj11 682
Trenčiansky kraj9 587
Bratislavský kraj3 532


Pri porovnaní percentuálneho podielu osôb v hmotnej núdzi v pomere k počtu obyvateľov v jednotlivých okresoch sú na tom opäť najhoršie okresy Košického a Prešovského kraja (až na tri výnimky - okresy Rimavská Sobota, Poltár a Lučenec, ktoré sú na pomedzí Banskobystrického a Košického kraja).

Pätnásť okresov, ktoré sú na tom najhoršie podľa podielu poberateľov dávky
Revúca18,39 %
Rimavská Sobota18,06 %
Rožňava15,48 %
Gelnica13,48 %
Kežmarok13,37 %
Sabinov12,74 %
Trebišov12,49 %
Vranov nad Topľou11,64 %
Poltár10,95 %
Sobrance10,81 %
Lučenec10,63 %
Košice - okolie10,44 %
Medzilaborce9,76 %
Spišská Nová Ves9,73 %
Stropkov9,42 %


Znepokojenie ľudí je pochopiteľné. Čo je nepochopiteľné, je apatia politikov. Pri hľadaní riešenia by pritom stačilo ohliadnuť sa do našej vlastnej minulosti. Možnosť nahradiť výpadok tisícok pracovných miest po množstve skrachovaných fabrík predovšetkým na strednom a východnom Slovensku je totiž aj v poľnohospodárstve, lesníctve či drevospracujúcom priemysle. To by však chcelo systematickú podporu a koncepciu, ktorú zatiaľ neponúkla ani jedna vláda.Na východe je najmenej práce už dlhodobo, ale problém s nezamestnanosťou trápi aj obyvateľov iných regiónov. Na otázku agentúry MVK, ktoré problémy ľudí najviac znepokojujú, až 40,2 % uviedlo práve nezamestnanosť a nedostatok pracovných príležitostí. Nezamestnanosť je tak z pohľadu obyvateľov Slovenska najpálčivejším problémom, za ktorým nasleduje znepokojenie z toho, že bohatí ešte viac bohatnú a chudobní sa stávajú chudobnejšími (37,9 %).

Za posledných dvadsaťšesť rokov sa počet ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve znížil o 310-tisíc. Otázka, či je to príčina alebo následok totálneho rozkladu poľnohospodárstva na Slovensku, nie je taká podstatná. Podstatné je, že práve v tejto oblasti sú obrovské možnosti na znižovanie nezamestnanosti.

V poľnohospodárstve je priestor na vytvorenie tisícok nových pracovným miest za predpokladu, že stúpne produkcia rastlinnej a živočíšnej výroby. A sú tu aj ďalšie možnosti. Za ostatných desať rokov sa prekročila únosná ťažba dreva o 11 až 15 miliónov m3, čo má za následok zvýšenú potrebu obnovy lesa. To sú ďalšie stovky pracovných miest, ktoré by priniesli trojitý úžitok – zníženie nezamestnanosti, zlepšenie životného prostredia a tým aj vytvorenie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu.

Viac ako desaťtisíc pracovných miest sa za posledné roky stratilo aj v drevospracujúcom priemysle. Samozrejme, nedajú sa zachrániť všetky, ale potenciál na zamestnávanie tu rozhodne je. Veď nedostatok domácich spracovateľských kapacít sa prejavil aj v tom, že Slovensko už neponúka na vývoz spracované drevo, ale stalo sa exportérom suroviny. Ročne sa vyváža viac ako 2,5 milióna m3 nespracovaného dreva, ktoré by bolo možné spracovať aj na Slovensku.

Zárukou rozvoja krajiny sú jedine rozvíjajúce sa regióny. Ak sa im nedarí rozvíjať, ako napríklad na východe Slovenska, pretože sa v nich nedarí zamestnávať ľudí v priemysle, je potrebný návrat k tradícii - obhospodarovaniu  pôdy. Môžeme čerpať z toho, čo máme doma a za čo nemusíme platiť investorom. A politici by nemali zabúdať na to, ako sa žije tam, odkiaľ pochádzajú, a že Bratislava nie je obrazom Slovenska.

Aby sa nestalo, že východ Slovenska ostane napokon vyľudnený, pretože mladí budú húfne odchádzať, tak ako ich predkovia, ktorých začiatkom dvadsiateho storočia odvážali „šífy“ do Ameriky.

Ak sa vám blog páčil, môžete zaň zahlasovať aj na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?