Zadarmo za nekvalitným vzdelaním

Autor: Szilárd Both | 8.11.2015 o 18:01 | (upravené 10.11.2015 o 9:27) Karma článku: 6,49 | Prečítané:  1253x

Slovenská ekonomika „šliape“. Tento fakt sa spochybniť nedá. Na oblastiach, ktoré bezprostredne ovplyvňujú kvalitu života ľudí, ako napríklad zdravotníctvo alebo školstvo, sa to však nijako neodráža.

Ústava Slovenskej republiky, čl. 42,2 hovorí, že „občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách“. O práve na poskytnutie kvalitného vzdelávanie sa v nej, prirodzene, nehovorí. O to musia mať záujem tí, ktorých úlohou je ústavu napĺňať – teda politici. Škoda, že ústava nestanovuje aj to, že tí, ktorí vedú krajinu, by mali byť osvietení.

Pretože realita je taká, že nie sú. Správa o stave školstva na Slovensku, predložená vlani na verejnú diskusiu, priznáva, že v porovnaní s priemerom „úspešných“ krajín dávame na vzdelávanie najmenej verejných prostriedkov. Na chvoste sme dokonca aj v porovnaní s priemerom krajín V4.

Nič na tom nemení ani fakt, že v Bratislave stojí socha istej osvietenej panovníčky, ktorá spolu so svojím synom hlásala, že škola je a vždy bude politická záležitosť a je otázkou verejného, štátneho záujmu. Vďaka vplyvu Márie Terézie a jej nasledovníka Jozefa II. sa koncom 18. storočia začali aj na území Slovenska objavovať odborné školy.

Veľkú diskusiu však na Slovensku nevyvolal ich názor na význam vzdelávania, ale iba na to, či socha bývalej panovníčky Rakúsko-Uhorska má alebo nemá stáť v hlavnom meste, a či je vkusná, alebo nie. A nepochybne aj túto diskusiu možno považovať za výsledok neslávnej úrovne vzdelávania na Slovensku, ktorému chýba dávanie vecí do súvislostí a kontextov. 

Alarmujúce sú aj ďalšie fakty o slovenskom školstve: výkonnosť vzdelávacieho systému je výrazne pod priemerom OECD, percento škôl s veľmi dobrou úrovňou je podľa správy Štátnej školskej inšpekcie veľmi nízke, žiaci a študenti prepadávajú v medzinárodných porovnaniach, nerozumejú významu prečítaného textu...

Ruka v ruke s tým, ako sa znižuje úroveň vzdelania (čo potvrdí väčšina zamestnávateľov, ktorí prijali čerstvých absolventov, a vidí to aj väčšina objektívnych rodičov), pribúda na našom území akademických titulov. Štátu sa totiž nepodarilo ustriehnuť ani ich rozdávanie, rovnako ako bujnenie počtu súkromných škôl. Veď podľa údajov Eurostatu má Slovensko vyšší pomer súkromných škôl ako Rakúsko či Fínsko.

Ako povedal v rozhovore pre časopis Trend Vladimír Šucha, generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie: „My sme redukovali vzdelanie na diplom. Preto je tu veľa nekvalitných univerzít, ktoré vznikajú na každom rohu. Veríme v tituly, ale, žiaľ, neceníme si poznanie. Na základných a stredných školách sme postavili učiteľov do podradnej úlohy.“

Dobré vzdelanie je podľa správy OECD (Education at a Glance 2013. OECD Indicator) cennou devízou aj v časoch ekonomickej krízy. Na Slovensku ho dnes však žiakom a študentom garantuje len minimum základných, stredných a vysokých škôl. A štát sa tvári, akoby sa ho netýkalo. Ale je pravda, že vláda na študentov tak úplne nekašle. Hodiny meškajúcimi vlakmi môžu za podpriemerným vzdelaním cestovať zadarmo.  

Ak sa vám blog páčil, môžete zaň zahlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?