Pán rechtor a pani rechtorka

Autor: Szilárd Both | 31.1.2016 o 15:24 | (upravené 31.1.2016 o 15:30) Karma článku: 6,00 | Prečítané:  1272x

Neviem, ako v tých pár slovenských väčších mestách, ale na dedine a v malomeste bol minimálne do začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia učiteľ pre rodičov a starých rodičov „Niekto“. 

Napriek oficiálnemu oslovovaniu v škole „súdruh učiteľ“ a „súdružka učiteľka“ im miestni väčšinou hovorili pán rechtor a pani rechtorka a považovali ich za niečo viac. Nie preto, že by mali viac, ale preto, že viac vedeli. Paradoxne, najváženejšie panie rechtorky z prvého stupňa základných škôl (v tých časoch bola feminizácia školstva zrejme na vrchole) väčšinou nemali vysokoškolské vzdelanie. Ani vtedy však neboli slovenskí učitelia platení podľa zásluh – a ani predtým a už vonkoncom nie potom. Napriek tomu si ich obecné spoločenstvo vážilo.

Dnes, ak nemajú vysokú školu a pedagogické minimum, učiť nemôžu. A predsa ich spoločenský status padol ešte hlbšie ako ich finančné ohodnotenie. A to je chyba nás všetkých - vládnucich garnitúr, učiteľov i celej spoločnosti. Na vzdelanie sme sa prestali pozerať s úctou. Určite aj preto, že vysokých škôl a univerzít je toľko, že nejaký ten diplom môže získať pomaly každý Slovák. Teda, ak na to má. 

Vinu na znevážení učiteľského stavu nesú do značnej miery aj rodičia. Prísnosť a vyžadovanie sa dnes neveľmi nosí.

Učitelia si, samozrejme, zaslúžia lepšie výplaty. Problém úrovne slovenského školstva, žiaľ, nie je vo výške platov učiteľov. Ten je vo vzťahu spoločnosti ku vzdelaniu.

Nuž, slovenskí rechtori to nemali a zrejme ani nebudú mať ľahké. Ani v čase volieb. Ako svojho času napísal Gustáv Zachenter Laskomerský v poviedke Rechtor vo volebných rozpakoch: „Keby som mal taký reber, ako mávajú pastorovia vo viniciach, ale vysoký, vyškriabal by som sa naň a hľadel by z tej výšky ako vták knofta na tú našu milú vlasť v čas volieb. To by bol za obraz! Takto hundral rechtor Motýľ. Súc priateľom prírody, miloval vrúcne i svoj národ. Sompernádom, ako on pomenúval politické hlúposti — na ktorých lipnú ľudia s takou húževnatosťou — sa vyhýbal. Nuž ale to tak často býva, že to, čo hľadáme, pred nami uteká, a čomu sa vyhýbame, to sa nám práve nastrkuje.“

Ak sa vám blog páčil, môžete zaň zahlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?