Najprv Csáky o autonómii, potom Jobbik v Dunajskej Strede. Náhoda?

Autor: Szilárd Both | 18.10.2015 o 12:18 | (upravené 18.10.2015 o 18:06) Karma článku: 6,84 | Prečítané:  1656x

Tomu sa povie náhoda! Necelý týždeň po tom, ako Pál Csáky inicioval v Štrasburgu nastolenie otázky kultúrnej a školskej autonómie maďarskej menšiny na Slovensku, si podpredseda strany Jobbik otvoril kanceláriu v Dunajskej Strede. 

Autonómia je prekonaná!

Tomu sa povie náhoda!

Ani nie týždeň po tom, ako poslanec Európskeho parlamentu za SMK, ktorej bol dlho predsedom, inicioval v Štrasburgu nastolenie otázky kultúrnej a školskej autonómie maďarskej menšiny na Slovensku, si podpredseda maďarskej extrémistickej nacionalistickej strany Jobbik (Hnutie pre lepšie Maďarsko), otvoril kanceláriu v Dunajskej Strede. Tá je, ako vieme, na Slovensku.

Ibaže by to náhoda nebola.

Veď SMK si s Jobbikom už dávno veľmi dobre rozumejú. Až tak, že Jobbik svojmu partnerovi na Slovensku posielal peniaze, konkrétne jeho mládežníckej organizácii. Tú označil za svojho najbližšieho spojenca na Slovensku. Jeden člen SMK dokonca kandidoval za Jobbik do maďarského, neskôr aj do Európskeho parlamentu a už v roku 2010 do parlamentu v Budapešti.

Je to teda náhoda či nie?

Vo štvrtok 8. októbra teda Pál Csáky pred členmi zhruba stočlennej pracovnej skupiny europarlamentu Intergroup hovoril o autonómii. Pardon, tentoraz použil jemnejší výraz –  samospráva, pretože ako skonštatoval, termín autonómia je na Slovensku veľmi citlivý. Zvyčajne však taký ohľaduplný nebýva – hneď po svojom zvolení do europarlamentu, kde ho prišiel 8. októbra podporiť aj jeho stranícky šéf József Berényi, totiž jednoznačne vyhlásil, že SMK má o autonómii konkrétnu predstavu.

A pokiaľ ide o Csákyho a Jobbik, o istých podobnostiach a možnosti slovenskej odnože maďarskej extrémistickej strany Jobbik sa objavili už v roku 2012.

Slovensko je multietnická krajina, ktorá chce patriť do spoločenstva vyspelých európskych štátov a aj preto musí chrániť práva menšín. Otázka autonómie je však vzhľadom na súčasnú mieru menšinových práv a európskej integrácie prekonaná. V rámci reformy verejnej správy a územnosprávneho členenia treba skôr presadzovať návrat k prirodzeným hospodárskym regiónom. Problémy máme všetci spoločné: trápi nás nezamestnanosť, regionálne rozdiely, nedostatočná infraštruktúra, stav školstva či zdravotníctva, nezávisle od toho, k akej národnosti sa hlásime, akým jazykom hovoríme, v ktorom regióne žijeme.

Z pohľadu príslušníkov národnostných menšín je, samozrejme, kľúčové zachovanie identity, rozvoj kultúry, používanie materinského jazyka a možnosť vzdelávať sa v ňom. Lenže okrem toho je veľmi dôležité, aby sa príslušníci národnostných menšín mali možnosť naučiť dobre po slovensky.

Jedným z nedostatkov škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín je totiž práve úroveň vyučovania slovenského jazyka. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby si deti okrem dôkladného osvojenia materinského jazyka a kultúry osvojili aj slovenský jazyk na úrovni dostatočnej na ďalšie uplatnenie.

Extrémizmus, aký ponúkajú ľudia a strany typu Pála Csákyho či Jobbiku, menšinám nepomáha. Naopak, škodí im aj krajine, v ktorej žijú a je ich domovom.

Ak sa vám blog páči, môžete zaň zahlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska, Kaliňák či Matovič. Ako reagujú politici na návrh na rozpustenie ĽSNS

Smer pripomína Adolfa Hitlera, Most-híd hovorí o logickom kroku.

SVET

NATO ide do vojny proti Islamskému štátu

Bruselský summit aliancie zatienili teroristické útoky v Manchestri.


Už ste čítali?